Nie, vo víne nie je riešenie…

Tupo hľadím do počítača, neviem napísať ani čiarku do dokumentu. Vrčím na psa, ktorý na mňa v tichosti kuká z pelechu a čaká na večernú prechádzku. Lenže ja píšem niečo, čomu prikladám evidentne väčší dôraz, ako samej sebe či psovi – a to práci.

Na obed jablko, na večeru banán. Dnes 3 kávy a jeden čierny čaj. No dobre… popravde to boli 4 kávy. Myšlienky mi striedavo blúdia od grafov k čokoláde. Hmm, a nemám nejaké víno? Asi potrebujem ďalšiu kávu, alebo čo… Únava taká, že jediná kritika na mňa, byť len pomyslenie na ňu, mi vháňa slzy do očí… Fakt asi potrebujem víno… Má takú uvoľňujúcu energiu…

Toto nie je prípadová štúdia ale častý príbeh zo života. Tento konkrétne môj a dnes. Ale takto som kedysi žila dni, mesiace, roky… uff…

V poslednej dobe veľmi sledujem ÚNAVU, ako ovplyvňuje môj život. Vzťahy. Kvalitu práce. Chuť niečo robiť. Motiváciu venovať sa samej sebe.

Taký pekný krysí závod dokola – čím menej sa venujem sebe, tým viac prepadám do únavy, tým som protivnejšia a nervóznejšia. A samozrejme aj menej toho spravím, len ešte k tomu nechtiac naseriem pár ľudí.

ÚNAVA a ROVNOVÁHA sú ako sestry. Obidve sú tie dobré, pretože nám pomáhajú učiť sa o sebe. Budovať hranice, nastavovať priority.

ÚNAVA je ako maják, ktorý upozorňuje na to, že STOP dievča, si mimo! Je čas vypnúť počítač, zobrať vodítko a ísť na príjemnú prechádzku (nie do vinárne). Na dnes stačilo.

ROVNOVÁHA je sestra, ktorá nám pomáha udržať si dobrý vnútorný pocit a radosť zo života.

Naučiť sa obidve vnímať CITLIVO a vedieť ich včas odhaliť, je proces. Nie vždy s efektívnym výsledkom, pretože aj ja prepadám, ale už mi netrvá tak dlho dostať sa opäť naspäť do úsmevu a energie.

Mne sa to najlepšie učí cez vlastné telo, emócie a pohyb. Preto aj o tom je Žena v pohybe. O budovaní ROVNOVÁHY a vnímaní ÚNAVY.

Tak kde ste vy? Viac v ÚNAVE či v ROVNOVÁHE?

A ja beriem vodítko a idem von…