Keď ženy plačú. Čo vtedy robiť a neutiecť?

Sme ŽENY. Sme prvé lásky, milenky, manželky, staré mamy, kamarátky, kolegyne i matky. Veľa rolí však so sebou prináša veľa zodpovednosti a nie vždy vieme okamžite uvoľniť tlak, ktorý je na nás nakladaný v priebehu všedných dní.

Verte či neverte, práve PLAČ je jedna z najlepších vecí, ktoré si naše telo dokázalo vymyslieť a som vďačná za túto danosť.

Prežívame situácie, z ktorých vychádzajú emócie a spomienky. Niekedy príjemné, niekedy menej. A pokiaľ nemáme možnosť ich uvoľniť v danom momente – teda vyjadriť, čo cítim, uložia sa v našom tele ako malé kapsuly a trpezlivo vyčkávajú na chvíľu, kedy tlak narastie do takej miery, že bude neudržateľný a… my … VYBUCHNEME!!!

Prečo je plač taký dôležitý v našom živote?

Pretože plač uvoľňuje a čistí.

Mnohokrát sa musíme postaviť vlastnému strachu či situácii zoči-voči. Zo súkromného i pracovného života. Prežiť si ju. Alebo ju znovu otvoriť. S cieľom zbaviť sa emočnej záťaže, ktorú priniesla.

Veľa terapeutických techník je sprevádzaných práve plačom. Niekedy stačí len jedna slza, inokedy prichádza vodopád.

Emócie lezú na povrch z hlbín našej duše, pričom môžu byť sprevádzané aj hnevom, krikom, slovami, vyznaním.

Nebojte sa toho.

Osobne nepoznám lepší pocit, ako keď prenechám voľnú uzdu slzám, s ktorými odchádzajú bolestné spomienky a menia sa myšlienkové vzorce.

Je to, ako keď odpustíte paru z tlakového hrnca. Po plači prichádza pocit ohromnej úľavy, únavy, uvoľnenia, niekedy aj potreba „sa z toho vyspať“. A na druhý deň je nám zase o kus ľahšie.

Tlak sa uvoľní a my fungujeme ďalej. Ako priateľky, milenky a tak podobne.

Plač je aj prejavom radosti.

Opäť silné emócie môžu lomcovať naším telom.

A my si ich vieme prežiť. A ešte úžasnejšie je, že si ich MÔŽEME prežiť!

Plačeme aj keď prežívame obrovské šťastie.

Splní sa nám sen: Juchú, ideme na Bora Bora!.

Dojatím: Konečne si Juan Carlos krásnu Felicitu zobral za ženu!

Radosťou: že nám konečne ten koláč v rúre nezhorel do tla! (osobná skúsenosť).

Dôvod sa vždy nájde.

Chlapi, berte plač vašej ženy (alebo kolegyne) ako prirodzenú súčasť života. A buďte radi, že plačeme. Inak by ten tlakový hrniec vybuchoval oveľa častejšie a s väčšou silou.

Aby ste neostali zaskočení, tu je pár rád, čo (ne)robiť:

1. Buďte si vedomí, že plač lieči a čistí.

Zdržte sa „mužských komentárov“ typu:

Ach, ty cintľavka.“ (Áno, obvykle sme citlivejšie, než vy.)

Veď to nič nie je.“ (Fakt? Zažil si to v mojom tele?)

Nerumázgaj!“ (Úžasná praktická rada do života.)

Aj horšie bolo!“ (To, čo prežívame, je tu a teraz, je to teda živé. Minulosť nás nezaujíma.)

Bože môj, už zase?!“ (No hej!)

Všetko toto má úplne opačný efekt na našu dušu. Emócie sa brzdia a my sa vtedy chceme tváriť ako silná žena, ktorá všetko zvládne. A opäť sme pri udupávaní vlastných pocitov do zeme, aby potichu tleli.

Nechajte nás, nech zo seba dostaneme von ten hnus, špinu a hnilobu, ktorý sme si naškrečkovali.

Ak chcete, spýtajte sa nás, čo aktuálne cítime a či nám môžete pomôcť. Zdržte sa poznámok. Fakt.

Ženy – vy vyjadrujte, čo cítite. Možno práve spoločne vďaka partnerovi prídete na to, prečo a kde tá emócia vznikla. A keď nechcete komunikovať, dajte najavo, že prechádzate nejakým vlastným procesom aj slovne: „Čistím – nevyrušovať!

2. Buďte vedľa nás.

Niekedy ozaj nepotrebujeme radu. Popravde, nevyžiadaná rada je horšia ako klinec v otvorenej rane.

Niekedy stačí len, keď sa môžeme oprieť o vaše rameno, skloniť hlavu a nechať plaču a emóciám voľné pole.

Môžete nás silno objať. Pohladiť po vlasoch, po tvári. Dať nám pocítiť, že aj keď tomu VÔBEC nerozumiete, stojíte pri nás. Že tam jednoducho ste.

Doneste nám pohár vody (v náročnejších situáciách pokojne víno), darujte kvet alebo pripravte vaňu. Jednoducho prejavte nežnú pozornosť.

3. Naučte sa plakať aj vy.

Silno odporúčam! Nielen, že sami pocítite úžasnú úľavu, ale aj viac pochopíte hĺbku a zmysel plaču, ako nástroja očistenia duše i tela.

Záverom: Nedajte sa plačom vydierať.

Bohužiaľ, aj také medzi nami sú, čo používajú plač na vydieranie, najčastejšie s formuláciou „Ty ma už nemáš rád!“ alebo “Ja som ti toto a ty si mi hento nie!

Neviem vám poradiť, ako z tohto von, pretože vždy je za tým viac. Sú to staré myšlienkové vzorce a očakávania, ktoré niekedy nemôžete splniť. Obzvlášť, pokiaľ vám ich druhá strana nepovedala.

Ak máte pocit, že ste sa stali súčasťou takejto manipulácie, jemne navrhnite svojej partnerke, aby sa dala na cestu vedomej ženy a začala odhaľovať skryté zákutia svojej zlomenej duše.

Vám to odporúčam taktiež, pretože nie je nič krajšie, ako vytvárať vzťah s vedomým mužom.

A na záver životná pravda: Po každej búrke vyjde slnko. 🙂

Ak sa Vám článok páčil, môžete ho šíriť ďalej zdieľaním.

Comments are closed.