Deň 1

Z lásky k SEBE…

Koľko vecí robíme pre seba? Pre to, že nám jednoducho robia radosť, sú o nás, o našich potrebách a šťastí? Koľko vecí robíme v očakávaniach pre iných? Alebo pre to, že musíme? 

Dnes si pripadám trochu ako Bridget Jones s jej denníkom. Koronténa spôsobuje, že môj mozog je vyťaženejší úvahami, až niekedy hľadám také to tlačítko STOP, nech mi už dá pokoj. Ale…

…včera som prečítala jednu zaujímavú časť knihy Žena snov a Michal (autor) v nej položil zaujímavú filozofickú otázku: Čo keby si nasledujúcich 100 dní riešila prevažne SEBA?

Popravde, doteraz som mala pocit, že riešim hlavne seba, ale spätný pohľad do posledných dvoch rokov (a k tomu uplynulých 30 rokov) ukázalo, že tomu tak úplne nebolo. Vždy som bola odovzdaná buď práci, alebo vzťahu, alebo psovi, alebo … práci, ktorá bola vždy vlastne súčasťou všetkého. Z môjho života sa napríklad vytratila nepodmienená radosť. Povinnosti vs. Radosti sú v nesprávnom pomere.

Ale poďme k pointe. Možno aj Teba zaujme natoľko, že sa zapojíš, vezmeš zošit a pero, a napíšeš si Deň 1 z  mojich 100 dní. Je úplne jedno, či si zadaná, nezadaná, rozvedená, detná, bezdetná, nezadaná z presvedčenia… si to jednoducho TY, tak premýšľaj.

? Čo by som robila, keby jediná osoba, ktorá z danej činnosti bude mať osoh, som JA?

? Kam by som išla na výlet cez víkend, keby sa ku mne nikto nemal pridať?

? Ktorý kurz by som chcela absolvovať, aby priniesol obyčajnú radosť z bytia?

Pointou tohoto celého je zistiť, či primárne žijem život, ktorý patrí mne. Bude to stáť trochu premýšľania, plánovania a spätnej analýzy. Napríklad ja často robím veci len preto, aby som bola Good girl (v preklade “dobré, poslušné dievča”). Spoznávam to podľa toho, že vnútorne ma to nevyživuje a stojí ma to viac energie, než mi to prináša.

Výsledkom by niečo asi malo byť, ale v tejto chvíli neviem, kam ma to posunie. 100 dní je pomerne dlhá doba a príležitosť posunúť sa ďalej vo svojom živote, ktorý patrí mne.

Pravidlá pre nasledujúcich 100 dní sú jednoduché, možno ich ani netreba rozpitvávať:

Každý deň minimálne 1 – 2 veci, ktoré sú len pre mňa.

Jedinou kontrolnou otázkou je, či by som to spravila aj keby to po mne nevyžadoval muž, frajer, práca, pes, dieťa, rodičia … Ako ma táto aktivita posúva? Kam smerujem? Kde je moja cesta?

Tak, veľa krásnych zážitkov! :-)

PS: Moje dnešné MOJE: Rozhodnutie vykročiť touto cestou. (Myslím, že na prvý deň stačí.) :-))